Profil školy
- Základná škola
- História školy
- Organizácia školského roka
- Personálne zloženie
- Školská jedáleň
- Správa
- ŠkVP
- Klasifikačný poriadok
- Učebné osnovy ISCED 1
- Učebné osnovy ISCED 2
- 50 rokov plnoorganizovanej školy
- 60 rokov plnoorganizovanej školy
- Menovanie do funkcie
- Kredity
- Tlačivá
- Dokumenty
- Testovanie 9
- Školský špeciálny pedagóg
- Koordinátor prevencie sociálno-patologických javov
- Aktualizačné vzdelávanie
- Profesijný rozvoj
História školy
Prvá škola, ako staré zápisnice dokazujú, bola cirkevnou jednotriednou.
V r. 1668 bol správcom školy Peter Melehior, v r. 1706 Matej Záborský, r. 1883 učiteľ Juraj Búľovský z Dulíc. Ku školskej budove patrilo aj 4,5 jutra ornej pôdy a lúky.
Roku 1883 sa cirkevná škola stáva štátom podporovanou. Evanjelická cirkev dáva budovu a pozemky do bezplatného užívania obci. Pretože jednotriedna škola bola malá, obec zakúpila v strede dediny dom s veľkou ovocnou záhradou, pristavila k nemu učebňu.
Od roku 1885 do roku 1931 bola v Belej dvojtriedna obecná škola s učiteľským bytom. Učitelia sa v nej veľmi často menili. V roku 1902 nastúpil do Belej učiteľ Ferdinand Stiegler z Modry spolu s manželkou Margitou, ktorí na škole pôsobili do roku 1930.
Zápisnice školského kuratória Obecnej školy v Belej boli do roku 1918 písané po maďarsky. Prvý slovenský zápis je z 2. marca 1920.
Už 5. apríla 1924 je pred Obecný výbor predkladaný prípis školského inšpektora o novostavbe školy. Táto sa pre nedostatok finančných prostriedkov odďaľovala.
Jar 1930 bola pre obec veľmi významnou. Začala sa výstavba tak dlho plánovanej prepotrebnej školskej budovy. Veď v Belej bolo vtedy 144 školopovinných detí. Výstavbu školy zverili staviteľovi Ballovi zo Štubnianskych Teplíc. V jeseni bola stavba pod strechou.
1. septembra 1931 už bola nová škola slávnostne odovzdaná do užívania. Krásna moderná budova, vybudovaná srdcami a rukami belianskych občanov za jediný rok. Nová škola slúžila roky svojmu účelu. Za tie roky zažila veľa zmien. Z obecnej sa stala ľudovou, potom národnou, neskôr základnou. Časom bola opäť malou, veď mala len tri triedy a v niektorých rokoch sa v nej vyučovalo osem ročníkov. V školskom roku 1934/35 sa v troch triedach učilo 200 žiakov z Belej. Deti z Dulíc chodili do školy v Necpaloch. Do Belianskej školy začali chodiť od roku 1942. V 50. rokoch začali žiaci vyšších ročníkov navštevovať meštiansku školu v Necpaloch, ktorá bola v nevyhovujúcich priestoroch.
V 60. rokoch vzrástol počet školopovinných detí v Belej a Duliciach, preto rodičia, občania žiadali prístavbu ďalších tried, aby žiaci nemuseli dochádzať do školy v Necpaloch. Obec žiadala príspevky na novú školu od ONV v Martine. Žiadostiam nebolo vyhovené. Rodičia sa rozhodli štrajkovať. V septembri roku 1964 nepustili svoje deti do necpalskej školy a vyučovalo sa v náhradných triedach v kultúrnom dome. Úrady nakoniec povolili, rodičia predsa zvíťazili a Belá sa stala týmto činom známa na celom Slovensku. Občania si vydobyli plnoorganizovanú základnú školu, ktorej vznik sa datuje od roku 1964. Jej názov bol Základná deväťročná škola v Belej.
Stavebné práce sa začali realizovať v marci 1965. Budovala sa pivnica, dve triedy na prízemí a poschodie s piatimi učebňami. Najviac sa zaslúžili o prístavbu a nadstavbu školy: Ondrej Sumka (predseda MNV), Jozef Urban (tajomník) a členovia rady MNV – Ján Kuchárik st., Jozef Bliska, Ján Plavec, Ivan Hulej, Ján Šalát, Miloslav Kučera a ďalší. Vedenie obce bolo vždy škole nápomocné. Školský rok 1966/67 priniesol starosti s umiestnením tried, pretože v budove sa stále pracovalo. Žiaci sa učili na zmeny. Nový školský rok 1967/68 sa začínal v zhruba dokončenej budove. Dokončovalo sa kúrenie, vodovod, začiatkom roka 1969 sa budova maľovala, robilo sa oplotenie, skrášľovalo sa okolie školy i stred obce.
V roku 1971 Majster Fraňo Štefunko, akademický sochár, daroval škole sochy: básnika Andreja Sládkoviča a partizánskeho veliteľa Jegorova, čím sa skrášlil interiér novej školy.
V školskom roku 1972/73 boli školské dielne premiestnené do suterénu kultúrneho domu a z pôvodných dielní boli urobené kabinety. Bola zriadená školská jedáleň pod javiskom kultúrneho domu. O rok neskôr bola utvorená jedna trieda družiny.
Na jar v roku 1975 v akcii „Z“ za pomoci obyvateľov sa začalo s výstavbou drevenej, montovanej telocvične. Dodávateľom materiálu bol podnik Bučina zo Zvolena. Stavba sa ešte ten istý rok dala pod strechu a vyčerpalo sa na jej výstavbu 930 000 Kčs. 28. augusta 1976 bola telocvičňa slávnostne odovzdaná do užívania žiakom ZDŠ a miestnym športovcom. Počas existencie telocvične sa vykonali rôzne úpravy.
1. septembra 1977 bol adaptovaný rodinný dom Žalmanovcov na školské dielne. V decembri 1978 bola odovzdaná do užívania školská bytovka v Duliciach.
V septembri 1984 bola slávnostne kolaudovaná materská škola, ktorá dovtedy bola v budove školy. Z uvoľnených priestorov sa zriadila školská kuchynka, kabinet, riaditeľňa, archív kníh. Nové priestory MŠ pozostávali z troch pavilónov. Jeden dostala základná škola pre školskú družinu a jedáleň. Družina sa presunula z kabinetu telocvične do nových priestorov.
V priebehu 50-ročných družobných stykov boli nadviazané kontakty so žiakmi škôl z Českej republiky Povrly-Praha. Niekoľkokrát naši žiaci navštívili aj kamarátov na Ukrajine v meste Čerkassy.
V 80.-tych a 90.-tych rokoch sa realizovali nasledovné úpravy: maľovanie vnútorných priestorov školy, oprava strechy, oprava vonkajšej fasády telocvične, montovanie akumulačných pecí do dielní, oprava pece v kotolni, vybudovanie výťahu do kotolne, oprava odkvapových rúr, natieranie okien. Asanovali sa staré budovy MŠ, cvičnej kuchyne, humna, šopy, ktoré stáli za školskými dielňami. Boli zriadené špeciálne učebne chémie a didaktickej techniky. Budovalo sa školské ihrisko a bežecká dráha.
V školskom roku 1985/1986 získala naša škola 1. miesto v súťaži „Najzdatnejšia základná škola“.
Okrem školských aktivít vyvíjala belianska škola bohatú mimoškolskú činnosť, ktorá mala veľký dosah na kultúrny život v obci. Žiaci prezentovali svoje vedomosti a zručnosti na rôznych súťažiach – a to literárnych, matematických, fyzikálnych, chemických, biologických, športových, výtvarných, hudobných, zdravotníckych a v aranžovaní rastlín. Takmer každý rok sa žiaci umiestnili na popredných miestach v okresných a krajských kolách. Belianska škola vychovávala svojich žiakov aj láske k divadlu, k umeniu a k folklóru. Najúspešnejšími divadelnými hrami pobavili divákov v bližšom i vzdialenejšom okolí.
Od 1. septembra 1996 sa zmenil názov na Základnú školu v Belej-Duliciach.
V roku 2000 bola realizovaná výmena strešnej krytiny na telocvični, vymenilo sa osvetlenie za úspornejšie s lepšou svietivosťou.
V školskom roku 2001/2002 do našej školy prvýkrát prichádzajú žiaci zo susedných obcí z Necpál a Žabokriek, pretože existenciu školy ohrozuje nepriaznivý demografický vývoj spoločnosti.
Okresný úrad v Martine zriadil s účinnosťou od 1. 7. 2002 ZŠ ako štátnu rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou. Zriaďovacia funkcia ZŠ prešla na obec.
V roku 2004 bolo založené Občianske združenie pri Rodičovskom združení ZŠ, na ktoré dodnes prispievajú 2% z dane ochotní darcovia.
V priebehu rokov 2003 až 2009 sa kompletne vymenila strecha na škole, namontovali sa bleskozvody na škole aj na telocvični, zrekonštruovalo sa kúrenie v telocvični, zriadila sa počítačová trieda, zakúpili sa nové tabule, vymenili sa všetky vchodové dvere za plastové, zateplila sa severná strana telocvične, zrekonštruovali sa WC, vymenili sa svietidlá na škole a vybudovala sa prípojka kanalizácie. Zriadila sa moderná školská knižnica.
V roku 2010 až 2013 sa začala realizácia výmeny starých okien za plastové, najskôr na prízemí, postupne na celej škole. Renovácia školy sa zavŕšila maľovaním interiéru celej budovy a prestavbou komína, na čo nám boli poskytnuté financie z ministerstva.
Za 50 rokov pôsobenia škola vychovala približne tisíc žiakov pripravených na ďalšie štúdium. Vysokoškolský diplom získalo viac ako sto žiakov našej školy.