Belianska akadémia
Je to presne 45. rokov čo základná škola v Belej – Duliciach, prvý krát otvorila svoje brány školy. Preto učitelia spolu so žiakmi pripravili pre svoju oslávenkyňu program pod názvom – „Ukáž čo vieš, čo dokážeš“. Slávnostná akadémia sa konala dňa 29. novembra 2009 v nedeľu popoludní v miestnom kultúrnom dome. Ten práskal vo švíkoch, pretože rodičia žiakov, starý rodičia, absolventi školy, občania, žiaci, či pozvaní hostia tam nechceli chýbať. Žiaci od prvého ročníka až po deviaty ukázali svoje zručnosti v speve, tanci, scénkach, umeleckom prednese, či hovorenom slove z histórie školy. Hneď na úvod sa predstavili žiaci s básňami o škole a spoločenskom tanci. Slávnostným príhovorom pani starostky PhDr. Anny Badínovej a pani riaditeľky Mgr. Janky Hlinčíkovej to všetko začalo. Slávnostné popoludnie spestrili aj deti z materskej školy krátkymi rozprávkami a tancami. Program pokračoval rôznymi ukážkami moderného tanca - aerobiku, scénky ako to vyzerá na vyučovacej hodine, spev piesní, reklamy, až po spoločnú záverečnú pieseň všetkých žiakov školy - „Nič ma tak neteší jak študentské remeslo“.
Veď práve dejiny plnoorganizovanej školy sa začali písať v roku 1964, keď vzrástol počet školopovinných detí a tak nastala potreba novej, väčšej školy. Občania hneď začali riešiť situáciu a dostavovali priestory pre väčšiu školu. V ďalších rokoch sa postupne dobudovali pivnice školy, oplotenie, školské dielne, telocvičňa, či ihrisko. Pri takejto príležitosti je aj dobrým zvykom spomínať, rekapitulovať a oceniť tých, ktorí svojou neúnavnou prácou a nezištnou pomocou prispeli k rozvoju školy a k šíreniu jej dobrého mena. V priebehu 45 rokov sa v škole vystriedala stovka učiteľov. Niektorí v nej prežili celú svoju učiteľskú kariéru a odovzdávali deťom vedomosti.. Za dlhoročnú prácu učiteľom sa poďakovala pani riaditeľka a odovzdala kvety.
Našou víziou je ďalej budovať školu moderného typu, školu 21. storočia. Školu v ktorej budeme zvyšovať kvalitu vyučovania, zlepšovať materiálno – technické vybavenie, skrášľovať interiér, exteriér školy a hlavne dbať na to, aby z našej jubilujúcej školy aj naďalej odchádzali plnohodnotní mladí ľudia schopní nájsť si uplatnenie v ďalšom živote. A na záver čo napísali žiaci o škole:
45 rokov
Krásnych 45 rokov máš, v dedinke stojíš, krásne sa vypínaš.
Potok pri tebe tichučko žblnká, rozpráva o tebe každučká vlnka.
Keď hlasno zazvonia kostolné zvony, škola sa otvorí, zvonec už zvoní.
Keď po poslednej hodine zazvoní, každé dieťa ju opustí.
Domov všetci utekajú, nad úlohou rozmýšľajú.
Moja slávna škola
Veru, veru máš už 45 rokov i naši rodičia tu urobili niekoľko krokov.
Učili sa, šantili a naháňali ako my, s radosťou ťa navštevovali ako my.
Niektorí rodičia nerozmýšľali, svoje deti do mesta zapísali.
Vraj sú tam učitelia lepší, ale na dedine sú múdrejší a úprimnejší.
Našej škole
Už veľa žiakov si vychovala, ako sa správať, si všetkých zaúčala.
Skoro 45 rokov budeš mať, ale ešte tu vládzeš stáť.
Keď vyjde slnko spoza hory, detský úsmev v tebe zahorí.
No, keď prázdniny nastanú, tvoje triedy pusté ostanú.
No ja by som si priala, aby si nikdy nešťastná a prázdna nezostala.
Nuž 45 dobrých rokov belianskej školy je za nami. Veríme, že ešte krajšie sú pred nami. Ďakujeme ešte raz všetkým, ktorí písali jej úspešné dejiny a ktorí sa rozhodli sláviť spolu s nami krásne jubileum.
PaedDr. Martina Pálešová
Je to presne 45. rokov čo základná škola v Belej – Duliciach, prvý krát otvorila svoje brány školy. Preto učitelia spolu so žiakmi pripravili pre svoju oslávenkyňu program pod názvom – „Ukáž čo vieš, čo dokážeš“. Slávnostná akadémia sa konala dňa 29. novembra 2009 v nedeľu popoludní v miestnom kultúrnom dome. Ten práskal vo švíkoch, pretože rodičia žiakov, starý rodičia, absolventi školy, občania, žiaci, či pozvaní hostia tam nechceli chýbať. Žiaci od prvého ročníka až po deviaty ukázali svoje zručnosti v speve, tanci, scénkach, umeleckom prednese, či hovorenom slove z histórie školy. Hneď na úvod sa predstavili žiaci s básňami o škole a spoločenskom tanci. Slávnostným príhovorom pani starostky PhDr. Anny Badínovej a pani riaditeľky Mgr. Janky Hlinčíkovej to všetko začalo. Slávnostné popoludnie spestrili aj deti z materskej školy krátkymi rozprávkami a tancami. Program pokračoval rôznymi ukážkami moderného tanca - aerobiku, scénky ako to vyzerá na vyučovacej hodine, spev piesní, reklamy, až po spoločnú záverečnú pieseň všetkých žiakov školy - „Nič ma tak neteší jak študentské remeslo“.
Veď práve dejiny plnoorganizovanej školy sa začali písať v roku 1964, keď vzrástol počet školopovinných detí a tak nastala potreba novej, väčšej školy. Občania hneď začali riešiť situáciu a dostavovali priestory pre väčšiu školu. V ďalších rokoch sa postupne dobudovali pivnice školy, oplotenie, školské dielne, telocvičňa, či ihrisko. Pri takejto príležitosti je aj dobrým zvykom spomínať, rekapitulovať a oceniť tých, ktorí svojou neúnavnou prácou a nezištnou pomocou prispeli k rozvoju školy a k šíreniu jej dobrého mena. V priebehu 45 rokov sa v škole vystriedala stovka učiteľov. Niektorí v nej prežili celú svoju učiteľskú kariéru a odovzdávali deťom vedomosti.. Za dlhoročnú prácu učiteľom sa poďakovala pani riaditeľka a odovzdala kvety.
Našou víziou je ďalej budovať školu moderného typu, školu 21. storočia. Školu v ktorej budeme zvyšovať kvalitu vyučovania, zlepšovať materiálno – technické vybavenie, skrášľovať interiér, exteriér školy a hlavne dbať na to, aby z našej jubilujúcej školy aj naďalej odchádzali plnohodnotní mladí ľudia schopní nájsť si uplatnenie v ďalšom živote. A na záver čo napísali žiaci o škole:
45 rokov
Krásnych 45 rokov máš, v dedinke stojíš, krásne sa vypínaš.
Potok pri tebe tichučko žblnká, rozpráva o tebe každučká vlnka.
Keď hlasno zazvonia kostolné zvony, škola sa otvorí, zvonec už zvoní.
Keď po poslednej hodine zazvoní, každé dieťa ju opustí.
Domov všetci utekajú, nad úlohou rozmýšľajú.
Moja slávna škola
Veru, veru máš už 45 rokov i naši rodičia tu urobili niekoľko krokov.
Učili sa, šantili a naháňali ako my, s radosťou ťa navštevovali ako my.
Niektorí rodičia nerozmýšľali, svoje deti do mesta zapísali.
Vraj sú tam učitelia lepší, ale na dedine sú múdrejší a úprimnejší.
Našej škole
Už veľa žiakov si vychovala, ako sa správať, si všetkých zaúčala.
Skoro 45 rokov budeš mať, ale ešte tu vládzeš stáť.
Keď vyjde slnko spoza hory, detský úsmev v tebe zahorí.
No, keď prázdniny nastanú, tvoje triedy pusté ostanú.
No ja by som si priala, aby si nikdy nešťastná a prázdna nezostala.
Nuž 45 dobrých rokov belianskej školy je za nami. Veríme, že ešte krajšie sú pred nami. Ďakujeme ešte raz všetkým, ktorí písali jej úspešné dejiny a ktorí sa rozhodli sláviť spolu s nami krásne jubileum.
PaedDr. Martina Pálešová